Text

Pekný deň prajem

15. 9. 2013

Taký bežný týždeň (poď do Ugandy!)

Uplynulý týždeň bol asi najbližšie tomu, čo sa dá nazvať bežným pracovným týždňom. V skutočnosti sa na tento bude ponášať len zhruba polovica týždňov ktoré tu strávim do Vianoc, ale aj tak sa pokúsim popísať, ako vlastne vyzeral.

Keby som to mal povedať jednou vetou, prevelice sa mi lúbi flexibilita mojej práce.

Malý inštitút kde mám kanceláriu mám 3 minúty pešo. Ráno vstanem, keď vstanem. Nemám žiaden budík, nemám nič čo by som musel ráno nutne stihnúť. Nikdy som však nevedel spať dlho ráno, takže niečo ako spať doobeda nehrozí ani keby som chcel. Dole schodmi mám jedáleň, kam niekedy zájdem na raňajky, inokedy zjem len nejaké ovocie ktoré som si zobral včera na večeri. Vrátim sa umyť si zuby a idem do môjho ofisu.

A začne pracovný deň. A ten je vždy iný. Nemám zapísané žiadne predmety, no zatiaľ chodím počúvať na troje prednášky aby som si rozšíril prehľad v príbuzných veciach. Takže každý deň mám jednu prednášku. Niekedy okolo obeda, niekedy pred večerou. A okrem toho robím viac menej kedy sa mi chce. Treba na to trocha vnútornej motivácie pracovať, a mne teda nechýba. Moja práca ma naozaj baví a fungujem tak, že ak nemám iný program, tak veľmi často pracujem.

V posledných mesiacoch som začal okrem iného behávať. Takže sa často v strede dňa zdvihnem, idem si zabehať, umyjem sa, skočím na večeru kde strávim často hodinu, lebo sa tu vždy dá sadnúť k niekomu a spoznať nových ľudí. A potom idem často spať pracovať ak nie som unavený. A niekedy nejdem keď sa nájde iný program.

Napríklad v stredu som konečne spoznal Kamilu! Dva týždne som už vedel že je tu dievča zo Slovenska, že je blond, že sa volá Kamila, ale nie a nie ju stretnúť. Zistil som, že aj ona hľadala mňa, dokonca vykrikovala po chodbe moje meno (keď som tam nebol). Prvý dojem super, počul som od viacerých ľudí, že je... hmm, nahlas?... ale bola troška zachrípnutá tak som si ani nevšimol. Akurát v stredu mala narodeniny, tak sme aj s pár ďalšími ľuďmi išli dole do mesta na zmrzlinu. A keď som rozprával že rád cestujem, Aisha ma dokonca pozvala prísť do Ugandy, že mi bude robiť sprievodcu a ukáže čo všetko zaujímavé tam majú. Znie to cool. Uvidíme čo budem robiť cez leto. Takže v stredu som robil napríklad relatívne menej.

Ale zase vo štvrtok som sa ešte po večeri o siedmej vrátil do kancelárie, niečo kúsok ešte porobiť a bol som tam do polnoci. Na niečo pravdepodobne zaujímavé som prišiel, ale bolo to po celej veľkej tabuli tak som to hneď spisoval nech na to nezabudnem, a ráno by mi to už niekto mohol zotrieť. A tisíc ma to bavilo.

Takže tak asi myslím tú flexibilitu. Len treba nezabúdať na to že treba vedieť pracovať sám od seba. Viem do čoho som išiel a som si vedomý toho že budú časy keď ma to baviť toľko nebude. Napríklad dolaďovať článok je celé zle. Ale beriem to ako jednu veľkú vec, a bez ktorejkoľvek časti to nebude ono. Keby ma mal školiteľ nútiť a presviedčať aby som robil to a to, asi by to nespravilo medzi nami dobrú atmosféru. Zatiaľ som so svojim školiteľom veľmi spokojný. Asi by bolo lepšie keby mal trošku viac času, ale tak je fakt dobrý a preto je zaneprázdnený. Sťažovať sa určite nechcem.

A áno, majú tu veveričky. V campuse ich je fakt veľa. Takýchto:

http://youtu.be/WWnuXKh9wrM?t=3m59s

1 komentár:

  1. Konečne nejaké fajnové failové videjko... Len tak ďalej.

    OdpovedaťOdstrániť