Text

Pekný deň prajem

21. 10. 2013

Trojsten je super!

Dnes by som chcel povedať, prečo je Trojsten super. Donedávna som niektoré jeho aktivity organizoval, preto my, bude znamenať my vedúci / organizátori.

Začnem tým, čo to je. Formálne, Trojsten je občianske združenie, zastrešujúce tri slovenské korešpondenčné semináre v matematike - KMS (http://www.kms.sk/), fyzike - FKS (http://fks.sk/uvod/uvod.php) a informatike - KSP (http://www.ksp.sk/). Okrem toho organizujeme pár jedňodňových akcí, o tých písať teraz nebudem .

Všetky tri sú súťaže pre stredoškolákov. Vo všeobecnosti sú dosť ťažké a určené pre decúrence ktoré sa kus snažia. Spravidla to vyzerá tak, že počas polroka sú tri série úloh, ktoré školáci riešia doma, majú na to asi mesiac, a potom nám pošlú riešenia s podrobným postupom a vysvetlením. My ich opravíme, pridáme komentáre ku konkrétnym veciam, obodujeme a vznikne poradie riešiteľov. No a po tretej sérii pozveme najlepších 30+ decák na týždňové sústredenie, ktoré doprasknutia naplníme programom.

Väčšinou keď človek neznalý počuje matematické sústredenie, prepadne ho strach. No predstavuje si niečo úplne iné ako robíme my.

Z pohľadu účastníka to vyzerá asi nasledovne: Ráno ma niekto budí, ťahá z postele aby som šiel na raňajky, a netrvá mu to krátko. Na raňajkách sa dozviem, aké prednášky dnes doobeda budú. Vyberiem si dve, po (medzi) ktorých nás vyženú von na nejaké športy aby sme nezleniveli. Po obede máme nejaké voľno, a potom až do večere sú 1-2 rôzne hry ktoré sú... no všetko čo Vás napadne a oveľa šialenejšie.

Najčastejšie si vytvoríme 6-členné skupinky, ktoré proti sebe śuťažia. Niekedy je to nejako sťažená bojovka, kde život je šatka za pásom, inokedy môže byť obchodovacia hra, alebo "dedinovka", kde každá družina dostane hŕbu nie triviálne splniteľných úloh, na ktoré väčšinou treba pomoc domácich. Napríklad, odfoďte sa ako dojíte kravu. Vyhláste v obecnom rozhlase že špagetové monštrom sťahuje z obehu všetok kečup. Manuálnou prácou si zarobte kompót. Tu máte zbierku úloh z matematiky, postupným vymieňaním získajte čo najhodnotnejšiu vec (to ma veľmi bavilo, keď som bol účastník, podarilo sa nám zohnať kukučkové hodiny - a dedko nám vysvetľoval ako ich nepotrebuje lebo vnúčence mu kúpili také čo netreba naťahovať). Raz bola úloha nájsť veterána z druhej svetovej vojny a vypočuť si jeho "story", a decká sa vrátili s naozaj zaujímavými a aj smutnými príbehmi. Často je na sústredku jedna nočná šifrovačka v lesoch. Z času na čas sa stane, že niektorá hra je tak dokonalá, že sa stane legendárnou a spomína sa na ňu ešte aj potom ako ľudia čo ju zažili odišli.

Po večeri ma niekedy čakajú semináre (prednášky na pokračovanie), niekedy diskusia na serióznejšiu tému, alebo niečo iné voľnejšie. Mimochodom, prednášky nie sú také ako poznáte zo školy. Často je to skôr obrovský papier na zemi, okolo neho decká a spolu s usmerňovaním od prednášajúceho na nové veci prichádzajú sami. Napríklad takto:



Posledný deň býva väčšinou nejaká obrovská hra, v ktorej aj vyvrcholí imaginárny dej sústredenia (ak sa skôr nestratil), a večer vyhodnotenie korešpondenčnej časti a fakt unavené spomínanie na všetko čo sa za posledný týždeň udialo.

Väčšina decák, ktoré sa nám na sústredka dostanú, sa stanú závislými a motivovanými pracovať a dostať sa o pol roka na ďalšie. Na sústredeniach vznikajú kamarátstva, ktoré vydržia celý život, a veľa ľuďom to pomôže dať životný smer. Decká to strašne veľa naučí, a mnoho na začiatku strednej školy hanblivých nevýrazných ľudí sa počas toho zmení na úžasných, sebavedomých a zábavných ľudí.



Znie to super (dúfam :D ). Ale to nie je to najlepšie. Všetko toto organizujú dobrovoľne študenti z univerzity. A funguje to tak už 25 rokov! Väčšina organizátorov sú bývalí riešitelia, a takto predávajú mladším to čo sa tu sami naučili pred pár rokmi, obohatené o svoje skúsenosti. Často som mal pocit, že organizátori si to užívajú ešte viac ako účastníci. Robíme to pretože nás to ohromne baví, a myslím, že si ani poriadne neuvedomujeme koľko to aj nám dáva.

Študenti sa veľmi často nedostanú k možnosti organizovať nejaký fakt veľký projekt. Seminár beží komplet celý školský rok, je okolo toho niekedy naozaj veľa práce, a vrcholí to každého pol roka tým, že 7-10 vedúcich zorganizuje intenzívny program pre 30+ stredoškolákov na celý týždeň.

Nikto nás v škole neučil ako sa to má robiť, len my sami si predávame skúsenosti a učíme sa na vlastných chybách. Dostaneme sa k tomu ako plánovať procesy a dobre vidíme čo všetko sa môže pokaziť pri práci týmu :D Kto má záujem, môže si vymyslieť v zásade akýkoľvek projekt a zrealizovať ho. Napríklad "idem zohnať sponzora", pokúsiť sa dostať do nejakej firmy a viesť seriózne rokovanie a snažiť sa ju presvedčiť že nás chce sponzorovať. Aj keď niekedy nechceme, dostaneme sa ku veľkej zodpovednosti, a nakoniec to z nás robí oveľa všestrannejších ľudi. A dokáže neskôr pomôcť či už v zamestnaní, ale aj v akademickej sfére, lebo k takej zodpovednosti sa mladý človek väčšinou hneď nedostane.



A ľudia od nás odchádzajú naozaj výnimočne schopní.

Existujú medzinárodné predmetové olympiády. Každý rok Slovensko pošle 6-členný tým stredoškolákov - tých, čo majú najlepšie výsledky v našej Matematickej Olympiáde - niekam do sveta, aby si pomerali schopnosti v matematike s ďalšími viac ako 100 krajinami. Podobne fyzika a informatika. Dnes sa zriedka stane, že niekto kto sa dostane reprezentovať Slovensko na celosvetovej olympiáde, nie je náš riešiteľ.

Vďaka týmto stredoškolským medzinárodným úspechom sa často decká dostávajú na školy ako Oxford a Cambridge. Viac ako polovica tých najlepších však ostáva na Slovensku, s tým, že ja chcem robiť Trojsten! A ak ich niečo ako výskum baví aj  dlhšie, odchádzajú potom na PhD von. Veľa ľudí je dnes vo vede po celom svete, často sú ľudia vo firmách ako Google, Microsoft alebo Facebook. Iní sú úspešní doma v podnikaní a dosť bývalých organizátorov pracuje aj vo finančnom sektore.

Naše školstvo nefunguje dobre, o tom niet pochýb. Ale existujú tu aj organizácie ktoré to robia dlhodobo veľmi dobre. Je však škoda, že ministerstvo školstva takéto veci v zásade nijak nepodporuje. Na chod všetkého minieme ročne fakt veľa. Snažíme sa zohnať čo sa dá ako sa dá, a decká si za sústredenia zaplatia zvyšok čo sme nezohnali. No bolo by lepšie keby ten poplatok mohol byť len symbolický.

Korešpondenčné semináre ohromne ovplyvnili môj život. Na sústredeniach som spolu strávil vyše pol roka, prácou na organizácii v posledných troch rokoch cez 1000 hodín, a sú ľudia ktorí tomu dávajú viac. A som veľmi šťastný za to, že niečo takéto existuje. Za to, že Trojsten "vychoval" mňa, a "vychováva" ďalších super ľudí. A ďakujem nie len tu, ale o tom tak o dva mesiace.

MAMUT!



Btw, nie som jediný kto si užíva zázračné nové prostredie. Z môjho ročníka aj Filip Sládek :)

4 komentáre:

  1. Mozno komentar k tomu, ze historia siaha mozno este dalej ako 25 rokov. KMS prebralo tradiciu BKMS, ktory toho pamata mozno raz tolko...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Historia siaha 38 rokov dozadu do roku 1976 kedy vznikol prvy seminar KMS v Kosiciach a nan potom naviazalo BKMS, Prase(MKS), SKMS atd. a to prve a zakladne KMS sa dnes vola STROM :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A je to este trosku posuniem :). Do roku 1975, ked sa uskutocnil prvy Tabor Mladych Matematikov v tatranskych mlyncekov. Kde pod vedenim pana Vita Hejneho a jeho syna Milana Hejneho prebehol 3 tyzdnovy tabor na zaklade ktoreho potom vznikol aj kosicky seminar, aj matematicke kruzky v Bratislave a aj zakladoskolske seminare....

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem za opravenie v histórii :) Možno by sa veru zišlo spraviť nejakú historickú kroniku nech sa na to nezabúda. Je ťažké si to všetko pamatať keď väčšina ľudí organizuje semináre do 5 rokov.

    OdpovedaťOdstrániť