Text

Pekný deň prajem

24. 1. 2015

Detektivbyrån

Keď som vo štvrtok z domu odchádzal do školy, netušil som že dačo zrobím a o 10 minút budem na policajnej stanici spisovať zápisnicu.

No ale pekne po poriadku.

Začalo to už v nedeľu keď som sa prežral jak... no jak za mladi keď mi to nič s bruchom nerobilo. Boli sme si dať hot pot. Ak správne rozumiem, to je taký tradičnejší čínsky spôsob jedenia vonku. Nie je to tak ako my si každý dačo objednáme a džgáme, ale v strede je niečo veľké a všetci z toho jedia. To čo sme mali my bolo že v strede niečo ako vriace polievky, ale polievky nie, a do toho si každý hádže uvariť čo chce a za chvíľu berie. Jedli sme v kuse asi 3 hodiny. Aha. Oj, nemám obrázok.

Potom bol pondelok, kolega došiel do roboty, že on na obed dnes nejde. A vraj ani neraňajkoval :D

V utorok som mal taký divný deň, povinnosti ktoré som zistil že sa mi moc nechce robiť, ale musím ešte viac. Totiž dáku konferenciu som si tu vymyslel ako zmeniť, vypýtal(i) som(sme) si na to koruny a dostali sme to. A teraz sa ukazuje že to aj musíme spraviť.

Bol som ešte aj u ortopéda. Povedal mi že je spokojný s progresom, a ešte si maaj nahral ako kráčam, a ukazoval mi všetko možné. A potom mi povedal, že ak budem chcieť znova behávať, mám začať extrémne pomaly. Tak pomaly že začať raz týždenne po 5 minút. A že mi možno nikdy nebude robiť dobre behávať viac ako dva krát týždenne. No čo, asi to budem musieť vyvrátiť, ale pomaly.

Úplne odveci deň to bol. Potom som sa v stredu zobudil, a už vedel že je zle. Jednak ma prekvapilo, keď som sa pozrel na hodiny, ale hlavne som vedel že budem zlý na ľudí. To sa mi stáva pravidelne tak raz za rok. Ale ťažko sa vysvetľuje čo to vlastne je. Každopádne, povedal som si že dnes nikam nejdem, a na internete som robil také tie trápne vtipy na ktoré ti staršie generácie povedia ha-ha-ha, zasmáli sa zbrojnoši a ochcali si brnení.

Mysliac si, že je vo štvrtok už všetko zažehnané, šiel som do školy. A zrazu sa to stalo. Vyjdem z bytu, spravím 5 krokov, a tu je. Peňaženka na zemi. V nej hromada peňazí. Tak som sa vydal hľadať policajnú stanicu. Máme ju hneď za rohom, ale takým rohom kam som vlastne predtým nešiel. A tam som tú zápisnicu spísal. Celkom srandy sa ma pýtali. Že či im (polícii) chcem dať svoje osobné údaje. A že či môžem podpísať že chcem. Ale bolo by treba podpísať aj keby nechcem. Už som sa ale nespýtal čo by sa stalo keby im to tam len nechám a odídem. Ostane to pre mňa asi záhadou.

Ja viem, sorry za nudnú pointu, čo už. Tak aspoň ten sľúbený Detektivbyrån:



Ani neviem prečo sa mi to tak páči.

No a potom, dnes, v sobotu, taký fail :D... Taký Fail...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára